- Nerobil z futbalu vedu, ale vedel, čo všetko k víťazstvám patrí. Bol pilierom obrany, najmä v zostave Venglár – Vičan – Chodák. Na ľavej strane sa objavovali aj Hinduliak, Žáček, Pokorný, Steiner. S umením a prehľadom vedel nielen brániť, ale vo WM-systéme i zaútočiť. Mal futbal veľmi rád a nehanbil sa po prehrách pustiť aj chlapské slzy.
- Hráč ŠK Bratislava, hrával na poste stredného obrancu, vynikal v hre hlavou. Neskôr úspešná trénerská legenda Slovana Bratislava, s ktorým vyhral v roku 1969 PVP.
- Český sportovní novinář a historik Zdeněk Šálek o něm v encyklopedii Slavné nohy napsal: "Výborný poziční hráč robustnější postavy." V Poháru mistrů evropských zemí nastoupil ve 3 utkáních.
- Bol elegantným futbalistom, inteligentným, predvídavým, výbušným, dobrým v osobných súbojoch, ovládla pozičnú hru, čím zakrýval neveľké nedostatky v rýchlosti. Chvíľku mu na jeho poste konkuroval Pokorný, ktorý prišiel do Bratislavy z Prahy. Lenže Vičan bol svojou tvrdou a svedomitou prácou suverénom, jedinečným stopérom. Stal sa aj kapitánom mužstva.
- Na jeseň 1945 dostal príležitosť uprostred obrany a tréner Daučík mu povolil aj výpadky do útoku. Šancu dostal aj vďaka tomu, že v Slovane sa uvoľnilo miesto po Bačkorovi, ktorý emigroval.
Vičan sa stal rýchlo oporou mužstva. Získal štyri tituly majstra republiky. Bol elegantným futbalistom, inteligentným, predvídavým, výbušným, dobrým v osobných súbojoch, ovládla pozičnú hru, čím zakrýval neveľké nedostatky v rýchlosti. Chvíľku mu na jeho poste konkuroval Pokorný, ktorý prišiel do Bratislavy z Prahy. Lenže Vičan bol svojou tvrdou a svedomitou prácou suverénom, jedinečným stopérom. Stal sa aj kapitánom mužstva. V roku 1947 sa prebojoval do reprezentácie, v ktorej odohral desať zápasov.
- Tréner Ferdinand Daučík, dal 20-ročnému Vičanovi príležitosť nastúpiť v prvom mužstve na jeseň 1945. Po emigrácii stredného obrancu ŠK Bratislava Jozefa Bačkora do zahraničia, sa naskytla Michalovi Vičanovi šanca, upevniť si túto pozíciu. Rýchlo sa stal oporou zadných radov mužstva z Tehelného poľa. Kapitánsku pásku, si tento elegantný, inteligentný, predvídavý futbalista, ovládajúci pozičnú hru, zaslúžil najmä vďaka svojej tvrdej a svedomitej práci. Tri tituly majstra Československa získané s ŠK Bratislava v rade (1949 – 1951), doplnil ďalším v roku 1955.