- Odjakživa sa medzi najviac oceňovanými hráčmi mužstva objavovali mená strelcov, kanonierov. K tým najobávanejším patril Jozef Luknár. Ten sa už v mladosti vyznačoval tvrdou strelou, k čomu mu zaiste pomáhala robustná postava, neobyčajne silné stehná, pre ktoré si musel neraz rozpárať nohavicovú časť trenírok. Diváci sa radi chodili pozerať na jeho strelecké kúsky, preto sa ujalo heslo: „Keď z dela, tak z Luknárovho.“ Vžila sa aj povesť, že jeho bomby trhajú bránkové siete. Aj ja som tomu musel uveriť, keďže som to videl na ihrisku Makkabea SC, nachádzajúceho sa hneď za plotom I. ČsŠK Bratislava.
- Luknár príznačne narukoval k 153. delostreleckému pluku a aj v ňom sa vyznamenával svojimi delovkami, jednou prestrelil bránkovú sieť, ktorá bola z pleteného drôtu... Luknárov strelecký kumšt mu vyslúžil záhorácku prezývku „kuadzivo“ (kladivo).
- Ako ľavá spojka hneď si porozumel s ľavým krídlom Františkom Masarovičom, už v 22. minúte mu Trnavčan šikovne prihral a z Luknárovej ľavačky vyšla bomba, ktorú pred bránkovou čiarou vyrazil do poľa súperov hráč rukou.
- Nezabudnuteľným štýlom sa pričinil o zisk štyroch titulov víťaza Slovenskej ligy (1939/40, 1940/41, 1941/42, 1943/44). Samozrejme bol stabilným hráčom slovenskej reprezentácie v deviatich medzištátnych stretnutiach, ale len štyri strelené góly akoby avizovali pomalý zánik jeho veľkého streleckého umenia. To však korunovalo 119 gólov v 192 ligových zápasoch.
- Bol peknej zavalitejšej postavy, ale bol dosť rýchly, rozumný a každý ho bez problémov spoznal podľa silných stehien. Najmä však, že dával góly a keď bolo treba, aj podirigoval spoluhráčov, zapájal sa do kombinácií.
- Obsadil potom na dlhé roky miesto ľavej spojky a dával góly ako na bežiacom páse. V našej histórii patrí medzi najlepších strelcov vôbec a už len vyslovenie jeho mena privádza spomienky na bomby a góly.