- Im Frühjahr 1957 kehrte Urban zu Slovan zurück. Von Trainer Leopold Šťastný, der die bisherige Abwehrreihe nicht durcheinanderbringen wollte, wurde Urban mal im Mittelfeld, mal sogar im Sturm eingesetzt. Auch dort konnte der athletische, schnelle und zweikampfstarke Urban überzeugen. In der Folge wurde er Stammspieler bei Slovan auf der Position des Rechtsverteidigers und sollte es für etwa eine Dekade bleiben.
- Stal sa dlhoročným kapitánom belasého mužstva, neskôr aj trénerom, tajomníkom klubu, členom výboru i zástupcom Slovana v SFZ. Bol vitálny, pružný, bojovný, húževnatý. Nikdy nebol so sebou spokojný, vážil si, že môže hrať, všetko robil s láskou. Keď R. Vytlačil zostavoval mužstvo na OH v Japonsku v roku 1964, nielenže ho vybral, ale urobil aj kapitánom. Doviezol striebornú medailu s deviatimi Slovákmi v kádri. Prehrali iba vo finále s Maďarskom 1:2 pred 70 000 divákmi. Dvadsať ráz viedol olympionikov do boja a bol príkladom vernosti Slovanu. Vlastne stále je, veď ho zastupuje v štruktúrach SFZ už roky, najnovšie je členom disciplinárnej komisie. Do reprezentačného A-mužstva sa nedostal iba preto, že na mieste pravého obrancu bola veľká konkurencia.
- Mužstvo viedol trénerský mág Jim Šťastný, ktorý každému dával po príchode nejakú prezývku. „Budeš Fóni,“ vyhlásil a odvtedy ho tak oslovovali všetci spoluhráči i kamaráti. Prečo Fóni? Šťastnému pripomínal talianskeho obrancu z tridsiatych rokov, ktorý mal rovnaké meno.
- Z domáceho ligového rezervoára vybral druhú garnitúru, zmiešal mladších hráčov so skúsenejšími a za kapitána zvolil najstaršieho – Antona Urbana, šikovného, svedomitého, poctivého a bojovného pravého obrancu bratislavského Slovana, ktorý tvoril s Viliamom Schrojfom a Jánom Popluhárom údernú defenzívu belasých.
- Značka spoľahlivosti a fair play
Urban bol spoľahlivý a poctivý pravý obranca. Rýchly, obratný a výbušný. Húževnatá prekážka pre ľavé krídla. Šikovný v kĺzačkách. Aj keď, pravda, s loptou si príliš netykal.