- Paľko, ako mu aj pre útlejšiu postavu hovorili, začal hrávať v Štubnianskych Tepliciach, neskôr v Kremnici a Turčianskom Svätom Martine. V jeseni 1923 práve tam zavítal I. ČsŠK Bratislava a zvíťazil 8:1. Najlepším hráčom Bratislavčanov bol Štefan Priboj, ktorý vtedy naše mužstvo aj trénoval. A práve chlapec, čo im dal ten jeden gól, sa mu zapáčil. Vyskúšali ho v B-mužstve a v marci 1924 definitívne zakotvil v útoku belasého mužstva. Vyznačoval sa predovšetkým rýchlosťou, ktorá bola v päťčlennom útoku potrebná najmä na krídlach. Keďže Pavol hral dobre oboma nohami, využívali ho aj takto, ba v prípade potreby aj v zadných radoch. Bol pri prvých tituloch amatérskeho majstra a zapísal si ich spolu šesť. Gólmi prispieval vždy bohato a azda aj preto sa stal kapitánom mužstva. Rozumel si s Uherom, Čambalom i Bullom a F. Daučíkom. Patril k veľmi slušným hráčom a najlepšie strieľal priame voľné i pokutové kopy. V roku 1926 prišla do Bratislavy majstrovská Slavia Praha, vrátila sa späť do Prahy s prehrou 4:3 a on dal Pláničkovi dva góly. Bol aj pri fantastickom víťazstve nad anglickým majstrom Newcastlom 8:1, taksito dvakrát skóroval. Jedenásť rokov hral za bratislavské mužstvo, no kariéru ukončil nešťastne. V zápase Západoslovenskej župy proti maďarskému zväzu MLSz v apríli 1934 mu obranca Hédz z Ligeti SC nastavil šľapák a – zlomil mu nohu. Slováci síce vyhrali 5:1, ale Šoral už viac vrcholovo hrať nemohol.
- Vynikal technikou i rýchlosťou a to ho predurčilo hrať na krídle. Rovnako na pravej i ľavej strane. Hrával aj na spojke, v zálohe a skončil ako výborný obranca. Mal zdrvujúce ďalekonosné strely. Stačí spomenúť, že s l. ČsŠK získal šesť titulov amatérskeho majstra Slovenska a často bol aj kapitánom mužstva. Slávne bolo víťazstvo nad Newcastlom 8:1 - ani pri ňom nechýbal.