Made some minor changes, I don't want to make some drastic changes on Charruan's players...
IMO the best ever full back in Czechoslovakia, escellent in defensive duties but also skillful on the ball. Although he wasn't offensive like Barmoš, Pivarnik or Dobiaš, he was the most skillful of them all...
Quote:
Bol obrancom toho najklasickejšieho anglického typu. Vždy sa o ňom hovorilo ako o neobyčajne spoľahlivom hráčovi. Znamenalo to, že v zápase takmer neurobil chybu, svedomito strážil priestor okolo ľavej postrannej čiary a nedal sa oklamať ani najprešibanejším útočníkom. Bol dostatočne tvrdý, obratný, predvídavý, ale aj rýchly. Často dokázal zbehnúť až k súperovej rohovej zástavke a poslať do šestnástky finálny center. Bolo pre neho cťou, keď ho porovnávali s L. Novákom, ktorý mal podobné vlastnosti a bol kapitánom Dukly Praha i reprezentácie. „Kolo“ nepodliehal nijakej móde. Bol obrancom a bránil. „Keby to robil každý v rade pred brankárom stopercentne, nikdy by sme nemohli prehrať“, hovorieval. Odborníci popri spoľahlivosti obdivovali aj jeho pružnosť a ovládanie tela. Ako by aj nie, veď on prešiel ako vojak parašutistickým výcvikom, skákal na padáku. Vyučený zámočník, chlapec zo šiestich súrodencov, od 15 rokov sirota, bol tvrdý chlapík. Rodák z Kladna vojenčil v Holešove, odtiaľ sa dostal hrať do Popradu a do Slovana, no vtedy už bývala rodina v Kolárove. Vôľou i umením sa vyšplhal na futbalový vrchol. Francúzsky denník L´Equipe po ME v Juhoslávii napísal: „Videli sme jedného z najlepších krajných obrancov na svete, nenápadného, ale stopercentného.“ A teraz si predstavte vedľa neho v Slovane aj v reprezentácii Ondruša, Jozefa Čapkoviča, Pivarníka a za nimi Vencela či Viktora. Nečudo, že boli všetci majstri Európy a že on v rokoch 1974 – 1980 reprezentoval 55-krát takmer bez prestávky, mal bronz z ME 1980 a dvakrát vyhral Čs. pohár. Desať rokov bol tento sympaťák v belasom drese (1970 – 1980) a nastúpil v 225 zápasoch. Popri výborných tréneroch sa aj sám vyučil za učiteľa futbalu. Trénoval v Slovane i vo viacerých rakúskych mužstvách a popritom aj hral. Keď sa vracal z jedného zápasu v Rakúsku, pri autonehode sa skončila jeho púť, ďaleko pred päťdesiatkou.